Veterná energia

Slovensko je vnútrozemská krajina. Prúdenie vzduchu u nás je nestále; počas roka sa mení jeho smer aj rýchlosť. Preto máme v porovnaní prímorskými oblasťami v západnej a severnej Európe nižší veterno-energetický potenciál. Základným kritériom pre jeho odhad je priemerná rýchlosť vetra v určitých výškach nad povrchom zeme. Vo svete sa za podpriemerné lokality považujú tie, kde je priemerná rýchlosť vetra väčšia než 6 m/s. Na Slovensku sú len dve lokality s dlhodobým meraním rýchlosti, v ktorých priemerná rýchlosť vetra presahuje 5 m/s a niekoľko ďalších, kde sa hodnoty k číslu 5 m/s blížia. Z toho by sa dalo usudzovať, že veterná energia na Slovensku nemá budúcnosť. Nie je to celkom pravda, lebo:

  • vietor u nás väčšinou veje cez deň (okolo poludnia). V tomto čase je aj vysoká spotreba elektriny,
  • veterná energetika neprodukuje žiadne emisie,
  • veterné elektrárne predstavujú decentralizovanú výrobu. Znamená to, že netreba budovať veľké distribučné siete,
  • prevádzkové náklady veterných elektrární sú nízke (väčšinou sa dajú ovládať diaľkovo),
  • prúdenie vzduchu vo výškach okolo 50 metrov nad terénom (os veternej elektrárne) je oveľa priaznivejšie; presné merania však dlhodobo neuskutočňoval nik.

Veterná energetika však má, najmä v našich podmienkach, aj nevýhody:

  • existuje len málo lokalít vhodných na budovanie veterných eletkrární a väčšina z nich je v chránených oblastiach,
  • výroba elektriny závisí od počasia (bezvetrie, ale aj silný vietor alebo námraza znamenajú odstavenie elektrárne).

V rámci Európy sa s pomocou vetra vyrobia 2 percentá elektrickej energie, v Dánsku však produkujú veterné turbíny až 20 percent elektriny.