Malé vodné elektrárne

O sile vody sa každoročne presviedčame počas letných prívalových búrok. Vodné mlyny, píly, valchovne, čerpadlá boli užitočnými pomocníkmi našich predkov po stáročia. Vodohospodári sa odvolávajú na technicky úžasné vodne diela, ktoré vznikli ako zdroj energie na poháňanie čerpadiel čerpajúcich vodu z banskoštiavnických baní. Od prelomu 19. a 20. storočia na slovenských potokoch a riečkach začali vznikať malé vodné elektrárne. Už nevyužívali mlynské kolesá, ale turbíny (k ich významnému rozvoju sa pričinil aj slovenský technik profesor Aurel Stodola). Svojim výkonom dokázali obslúžiť dedinu, alebo fabriku.

Po vojne a znárodnení však republika potrebovala veľa megaWattov a na druhej strane ani trochu nepotrebovala živnostníkov nezávislých od štátu. Malé vodné elektrárne zanikli a na oplátku sme zviazali naše rieky (na Slovensku si to odtrpel najmä Váh) do kaskád, ktoré ich zbavili pôvodných funkcií. Veľké zásahy do životného prostredia, ktoré spôsobujú stredné a veľké vodné elektrárne, vyradili tieto zariadenia zo zoznamu obnoviteľných energetických zdrojov podľa Európskej únie. Podľa EÚ je teda obnoviteľným energetickým zdrojom len malá vodná elektráreň s výkonom do 10 MW.

Výkon vodnej elektrárne je funkciou spádu a prietoku. To znamená, že Elektráreň na malom potoku, ktorá však dokáže využiť spád vyše sto metrov, môže mať väčší výkon, ako elektráreň na veľkej rieke v nížine.